Práca s ľuďmi je náročná, ale zároveň krásna. Má svoje čaro. Viac a viac sa stretávam s ľuďmi, ktorí vedia čo chcú,
ale nevedia, ako to majú docieliť. Tu je pár kategórií ľudí...

Pesimisti

Sú to ľudia, ktorým sa nič nepáči. Na všetko sa pozerajú s nedôverou. Ukazujú nezáujem, sťažujú sa,
všetko vedia komentovať s nechuťou. Poukazujú na negatívne fakty, ktoré sú veľakrát
založené len na ich názore, ktorý ešte nemusí byť správny.

Neviditeľní

Nevyjadrujú svoj názor. Zdržiavajú sa komentárov, tvária sa akoby “nežili”. Záleží im iba na tom, čo si sami myslia.
Dávajú na seba a nepotrebujú k životu názory druhých. Nikoho neovplyvňujú. Nikoho nemotivujú. Nikoho nenavádzajú na zlé.

Herci

Vedia zaklamať, keď je treba.  Majú jasný cieľ, ale nikomu o ňom nehovoria. Pred svojim okolím sa správajú tak, že im na ľuďoch záleží a dali by im aj modré z neba. Opak je však pravdou. Za chrbtom ohovárajú, myslia iba na seba. V skutočnosti sú pre nich najdôležitejšie peniaze, ich hmotný majetok. Klamstvami, podvodmi, „aj cez mŕtvoly“. Je im jedno ako a koho pošpinia alebo obetujú. 

Veriaci optimisti

Sústreďujú sa na to, čo je pre nich v živote správne, dôležité. Veľakrát nereálne udalosti, veci, vedia premeniť na skutočnosť. 
Po ich ceste za cieľom sa vyskytujú mnohé prekážky v podobe ohovárania, osočovania a výsmechu. Práve tieto prekážky sú pre nich inšpiráciou. Títo ľudia sú veľmi silné osobnosti. Padnú stokrát, postavia sa stokrát. Ich zmysluplný cieľ je pre nich omnoho väčší ako nezmyselná lož. Majú radi ľudí, na nikoho sa nehrajú a veria, že svet a ľudia v ňom môžu byť ešte lepší, než sú.
Pomáhajú jeden druhému, lebo veria, že dobro vie zvíťaziť nad zlom. Nielen v rozprávkach. Medzi silné stránky týchto ľudí patrí vytrvalosť, zvládanie prekážok, cieľ, trpezlivosť a ochota pomôcť. Títo ľudia po náročnej ceste vedia prísť vždy k ich cieľu.
Majú v sebe lásku, radosť a vedia byť pre iných ľudí darom a inšpiráciou.

My sme tento víkend boli 100 % optimisti, aj my sme chceli pridať ruku k dielu. Zámok v Hlohovci. Znie to dobre. Zvlášť, keď si predstavíte okolo zámku krásny zelený park, kvitnúce stromy, voňavé kvety, štebot vtákov. Krásna prechádzka s rodinou. Veľmi dobrý pocit je, že sa viete po tomto zámku poprechádzať, ukázať svojim priateľom v akom peknom meste bývate a akou históriou Hlohovec, aj na diaľku vonia. Áno. Presne takto vie opäť o pár rokov vyzerať. Zámok, ktorý je roky opustený, ošarpaný, nik o neho neprejavoval záujem, stále dýcha históriou a prosbou, aby sa o neho niekto postaral. Stále vo mne znie spomienka, keď sme sem ako deti chodili na prechádzky s rodičmi. Tešili sme sa, že tam bývajú princezné a princovia a a my sa pri nich môžeme hrať, prechádzať a vymýšľať.

Každý veľký splnený cieľ, aj oprava tohto zámku vyžaduje na začiatku veľa trpezlivosti a chcenia. Veľa ľudí sa mi na stretnutiach sťažuje na to, v akom meste bývame. "Všetci sa chcú nabaliť, nikto tu nič nerobí." Moja otázka k ľuďom vždy smeruje:
„A čo ste spravili pre tento lepší Hlohovec vy? Ako ste priložili ruku k dielu?“ Veľa ľudí zostane ticho.
Menšina povie: „Nič, nie som kompetentný.“ Nik z nich nepočítal, že sa ich môžem takúto úprimnú otázku spýtať. Síce nie sme kompetentní, ale vždy vo svojom okolí vieme spraviť veľa. Je to len uhol pohľadu. Chceme sa stále len vyhovárať?
Na niečo? Na niekoho? Alebo sa k tomu postavíme ako dospelí a zodpovední ľudia a pridáme aj my ruku k dielu.
Skúsme pracovať na tom, aby naša odpoveď nebola ticho a negatívne komentáre.

Pozri sa sám na seba. Ako si ty priložil ruku k dielu? Čo si spravil pre to, aby si žil v lepšom meste? Ako si pomohol k tomu, aby tvoje deti neodchádzali, ale páčilo sa im tu, kde vyrastali? Vždy to začína maličkosťami. Ale z malých vecí sa stávajú veľké.
Napr. z malých brigád vie byť o pár rokov prerobený krásny zámok, o ktorom budete opäť rozprávať svojim priateľom. „Sme naivný?“ Tak isto "naivný" bol aj Edison, ktorý sa postaral o to, aby ste dnes nesvietili len sviečkami. Všetci vynálezcovia o ktorých si čítate boli hlavne vizionári. Najskôr mali nápad v hlave a potom konali. Roky, pri stovkách pokusoch o to, že si svoj cieľ splnia, verili, že sa tak raz stane. Stalo sa.

Potešila som sa, keď si na mňa spomenulo 23 ľudí a na sociálnej sieti mi poslali pozvánku na verejnú brigádu hlohovského zámku, kedy môžeme aj my prispieť k lepšiemu Hlohovcu. Je to správna vízia. Mali sme cez víkend v sobotu niekoľko akcií naraz,
cez to všetko bolo mojou prioritou byť všade, kde ma potrebujú a kde môžem pomôcť, spraviť radosť. 
Ráno z vyše 100 ľudí prihlásených na túto brigádu sme sa stretli 28. ľudia. Nepoznali sme sa, zoznámili sme sa. Priložili sme ruku k dielu.
Aspoň na tri hodinky. Spravili sme kus práce a odchádzali domov so skvelým pocitom. Z 23 ľudí, s ktorými sa poznám
a od ktorých mi pozvánka prišla, neprišiel nik. Cieľom tohto článku nie je niekoho, nikoho karhať. Zamyslime sa však nad tým,
ako veľakrát len slovne hovoríme o tom, ako sa nám veci nepáčia, čo všetko je zlé, čo by sme spravili lepšie a keď reálne príde k lámaniu chleba „kde sme?“ Sme len prihlásení na sociálnej sieti ale kde sú naše reálne skutky?

Brigáda v sobotu ráno o 8.00 h? Tak na to som aj ja pozerala. Konečne prvý víkend po dlhom čase, kedy som si v sobotu mohla pospať, oddýchnuť si. Namiesto toho som však vstala, obliekla staré veci, prichystala pracovné rukavice, sáčky a šla priložiť
ruku k dielu. Stále je to o prioritách. Budem sa len sťažovať? Alebo som ochotný pre seba a svojich blízkych aj niečo spraviť?

Do ktorej skupiny patríš ty sám?
Si tzv. pesimista, tzv. neviditeľný človek, tzv. herec alebo tzv. veriaci optimista? Odpovedz si v tichu.
Zmeniť svoj postoj, pracovať sám na sebe, určiť si správne priority. 

Je jedno odkiaľ pochádzaš. Z akej si rodiny. Čo máš. Aká je tvoja minulosť.
Dôležité je však to, kým si dnes. Ako vieš pomôcť. Ako sa chceš mať a do akej skupiny chceš patriť.

Výber je vždy na tebe. Ty určuješ svoj smer.

(článok vybraný z roku 2014)

Máte otázku? Nechajte nám odkaz.
* tieto polia sú povinné