Z času na čas ma tak napadne pri pohľade na ľudí otázka čím to je, že niektorí ľudia sú celý život smutní a niektorí
zas naopak v pohode?

Že niekomu sa darí a niekomu nie?
Že niekto má dlhotrvajúci funkčný vzťah celý život a iný zas nie?
Že niekto je zdravý a niekto zas nie?

Pospájala som si dokopy pár vecí vo svojom živote, stretla sa s príjemnými ľuďmi, s ktorými sa stretávame roky a tu je výsledok, ktorý pomáha k tomu, aby sa ľudia cítili lepšie... Ukážem vám to len na pár príkladoch, ktoré som zažila posledné týždne, ale fungujem takto roky. Nič som nezačala robiť inak, len to robím ešte viac, keď vidím, že to má zmysel ☺

Stretli sme sa s blízkymi kamarátmi a priateľmi... S niektorými sa nám to podarilo po pár dňoch, s druhými po pár mesiacoch,
s ďalšími po vyše roku.

Namiesto podania ruky pri „uvidení sa“ prišlo od viacerých z nich objatie alebo slová: „Môžem Ťa objať?“
A nie je mi to blbé... Či som na Námestí, v parku, v obchode... Teší ma, že som obklopená ľuďmi, ktorí sa neboja hovoriť čo si myslia a keď aj niečo povedia, tak to robia. Neboja sa objať, povedať čo cítia... A hlavne ma teší, že to nejde len odo mňa... Keď objímam, chcem potešiť ľudí... Tu presne platí vzorec: Formujú ťa 5.   ľudia v tvojom okolí s ktorými sa stretávaš. A to objatie sa fakt nedá popísať slovami, koľko v ňom dokáže byť sily a energie.
Ďakujem Vám za to! ☺

Hojnosť nie je len o peniazoch... Každý spokojný a vyrovnaný človek je ten, ktorý ma funkčné vzťahy... Práve s tými ľuďmi,
na ktorých mu záleží.

Tento milý zážitok sa mi prihodil pár dní dozadu:
Hojnosť môže byť aj to, že si na Teba spomenú priatelia, ktorí sú od teba stovky kilometrov a namiesto toho, aby len ležali alebo sa kúpali pri mori, vytiahnú z vačku telefón a napíšu správu.

Priatelia si pamätajú čo máš rád. Jeden z mojich obľúbených keksíkov je Vesna, tak mi priateľka Lucka napísala, že si na mňa spomenula, lebo sa na dovolenke zoznámila s pani ktorá sa volá Vesna ☺

Viete si predstaviť, aj keď ste v tej chvíli v práci ako vám vie takáto neobyčajná veta rozveseliť deň? ☺

Alebo odchádzam z Lidla. Vraciam košík späť. Predo mnou košík, kde si niekto zabudol 2 eurá. Pozerám po parkovisku...
Len jedna pani sedí v aute, tak sa jej idem spýtať, či sú to jej peniaze. Ona pekne na Liptove odpovedá, že nie... Možno manžel zabudol. Manžel prichádza pomalším tempom. „Dobrý deň, zabudol ste si peniaze v košíku?“ Ukážem mu mojich 0,50 eur a 2 eurá.
On, že 2 eurá. S vďakou v očiach dodal, že to sa len tak nevidí... Píšem to sem len kvôli tomu, aby ste vedeli,
že aj toto všetko je hojnosť.

Nestačí sa len nastaviť a pozitívne myslieť (aj keď sa častokrát cítite zle – píšete mi o tom v mailoch, voláme spolu, stretávame sa), treba sa vždy v danej situácii rozhodnúť správne.

Potom keď sa rozhodnete tak, ako treba (aj keď niekedy sa bojíte človeka objať, ozvať sa mu a tie peniaze Vás tiež môžu lákať,
že si ich necháte), tak sa vám to všetko vracia...

Ja som napríklad pri prechádzke so psom našla 10 eur. Nik tam nebol. Ale to je tá hojnosť, že všetko čo spravíte dobre sa vám vie vrátiť x násobne viac aj keď to možno vnímate iba ako náhodu. A to sú ďalšie desiatky príbehov, ktoré by som tu mohla rozpisovať. Prajem si len to, nech sa vždy možno zamyslíme nad tým ako sa správame, chováme a čo vyžarujeme.

Stačí sa len správne rozhodnúť ☺... Obe cesty nás môžu vždy niečo naučiť, niekam posunúť.

Máte otázku? Nechajte nám odkaz.
* tieto polia sú povinné