Pri mojej práci s ľuďmi spoznávam rôzne osudy. Tak som po dlhom čase stretla dievča, vlastne už paniu,
ktorú som spoznala pred 15. rokmi. Naše cesty sa potom na nejaký čas rozišli.

Má už päťročnú dcérku, na prvom stretnutí sme mali veľa spoločných tém, keďže ja mám trojročného vnuka. Deti sú naše šťastie. Bolo to také obyčajné stretnutie dobrých známych. Pri našom prvom stretnutí bola veľmi milá a šťastná, že ma vidí.
Priniesla mi štvorlístok, ktorý našla v ten deň cestou do práce. Bola som dojatá, šťastná, že ju vidím. Z času na čas sme sa stretli,
tak som sa dozvedala jej príbeh a ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádza. A začala som chápať, že aj keď sa nesťažuje, jej situácia
je veľmi zložitá.

Musí premýšľať nad vecami, ktoré mňa už dávno netrápia. Peniaze. Chudoba. Pracuje a hovorila, že nechodí na obedy,
to, že obeduje so mnou, je mimoriadne. V práci je vraj vždy veľa roboty, nechce odchádzať. Postupne mi to dochádzalo.
Človek, ktorému pri veľkej snahe a riadnej práci zostáva sotva 100 Euro na mesiac na stravovanie. Ľútosť, smútok, dokonca pocit nespravodlivosti. Prečo ona, ktorá sa stará o dieťa, o seba... Vzalo ma to, takže som na otázku v mojej práci: “Prečo si smutná?”, rozpovedala jej príbeh.

V krátkom čase som mala na stole zimnú bundu pre moju kamarátku a mikulášsky balíček pre dievčatko.
Potom som napísala mojim kolegom skrátený príbeh tejto mojej staro-novej kamarátky. Kolegovia mi začali nosiť peniaze, stravné lístky, šaty. Kamarát mi dal celé neotvorené stravné lístky, vraj ich aj tak nespotrebuje. Ďalší 100 Euro so slovami, že na dovolenke minul podstatne viac. Dokonca sa mi ozvývajú známi mojich kolegov, či môžu priniesť šaty, ktoré chcú darovať, moji kamaráti
sa ma pýtajú, čo potrebuje táto rodina do domácnosti. Spustila sa lavína pomoci. Priznávam, že prvé dni som preplakala.
Naplnená šťastím, ktoré sa ešte miešalo s ľútosťou. Dnes som už len šťastná, že pomáham.

Táto skúsenosť bola jednou z tých, ktoré mi pomohli pozerať sa na moju prácu ako na poslanie. Spoznanie nezištného dobra
bolo pre mňa prospešnou lekciou.
Ďakujem zaň.

Dobrí ľudia ešte žijú, dobrí ľudia sú okolo nás.

Pomohli sme na chvíľu jednému človeku. Viem, že sme nezachránili svet, rozumiem, že je veľa ľudí, ktorí sú na tom horšie ako táto pani. Ja som sa rozhodla pomôcť jej. Urobiť to, čo môžem. Aj to málo pomohlo priniesť trochu šťastia do jednej rodiny. Vlastne, do veľa rodín. Keď toto píšem, som šťastná aj ja, aj moji blízki, ktorí tiež pomohli. Moji kolegovia si možno tiež občas spomenú, že im už došli stravné lístky, pretože tie posledné darovali. 

Zuzana Bednárová
Kouč, pre ktorého je práca poslaním.
Riadim sa mottom: "Kde je vôľa, tam je cesta." 
Viem, že za dosiahnutie cieľov, musím zaplatiť cenu. 
Nespolieham sa na šťastie, ale šťastie ma sprevádza celým mojím životom.

Máte otázku? Nechajte nám odkaz.
* tieto polia sú povinné